V minulom blogu som sa pozrela na otázku možnosti voľby ako na jeden z mnohých faktorov vplývajúcich na pohodu koňa v lekcii i mimo nej. Dnes sa chcem pozrieť konkrétnejšie ako taká komunikácia, v ktorej koňovi doprajeme viac možností, vyzerá a aké sú tie ďalšie premenné.  Všetky spolu vplývajú na to, akú mieru pohody si bude kôň prinášať do lekcie a v akej pohode ostane mimo lekcie v prítomnosti pamlskov a nás.  Pripravte sa na jazdu. Prvotne som chcela celú záležitosť rozdeliť na viac častí, ale nejako som stratila kontrolu.pre zmenu ja.. 

Máte koňa, ktorý za vami pribehne len čo vás vidí?  Alebo keď  sa ocitnete na mieste, kde trénujete, chodí za vami ako tieň?  Poprípade ak zistí, že máte odmeny, tak vám začne ponúkať manners či iné správania, možno dokonca začne byť nepríjemný, ak sa jeho očakávanie nedeje? Máte pocit, že ho musíte odmeniť, lebo sa tak veľmi snaží a vidíte, že odmenu očakáva, napriek tomu, že ste ho o nič nežiadali? Vlastne ste ho požiadali a všetko toto ste ho naučili, len si to ešte neuvedomujete. Cieľom tohto článku je pomôcť vám pochopiť, ako k tomu došlo, aké procesy sú za tým a ako to zmeniť. 

Aby ste ale len bezhlavo neaplikovali nejaké moje nápady, ale vedeli ste čo, prečo a kedy robiť a teda ako predísť takýmto situáciám a ako si uvedomiť, kedy sa zase začnú nenápadne vtierať do vášho fungovania, tak sa najskôr pozrime na procesy, ktoré k vašej súčasnej situácii viedli. Tieto procesy fungujú neustále. Bez ohľadu na to, či si ich uvedomujete, či nie. Keď ich spoznáte, môžete si ich začať všímať, uvedomovať, meniť a predchádzať im. 

Dôvod, prečo máte v takýchto situáciách pocit, že to odmeniť MUSÍTE je, že neviete, ako z toho von. A to sa, dúfam, po prečítaní článku zmení. 

Čo posilníme sa bude opakovať častejšie a intenzívnejšie

Opakovanie je matka múdrosti. Čo posilníte, to bude intenzívnejšie. Ak máte zo svojho koňa v takýchto situáciách príliš nutkavý pocit, že musíte odmeniť jeho manners aj keď nie ste v lekcii, tak je načase tento kruh preťať. Dostali ste sa do neho nielen tým, že ste posilňovali, nevedomky, čo ste nemali, ale aj tým, že ste jediným zdrojom zábavy a pamlskov a že ste nemali jasne nastolenú komunikáciu a signály. To sú základné body, ku ktorým sa hneď vrátim. A ono to platí aj naopak. Zintenzívňuje sa z časového hľadiska nejaké správanie? Tak ste ho posilnili. Len cez všímanie si súvislostí a následností medzi vaším správaním a správaním koňa dokážete vystúpiť z tohto kruhu. 

Rovnováha - posilňujeme obe strany mince

Pozrime sa na tieto situácie pohľadom klasického princípu , že keď učím jedno správanie, tak by som mala venovať pozornosť aj opačnému správaniu, aby sa misky váh neprevážili len na jednu stranu. Napr. keď učím koňa cúvať, tak od istého momentu musím zaradiť aj posilňovanie vykročenia, lebo inak sa nám misky váh prevážia len na stranu cúvania a z koňa len ťažko vydolujem pohyb vpred. Tiež potrebujeme dať cúvanie pod signál  -  kôň bude cúvať len keď ho o to požiadame a zároveň mu posilnením vykročenia pripomenúť, že aj vykročenie je stále zaujímavoou súčasťou života a odmeny nepadajú len za cúvanie. A to spravíme tým, že začneme posilňovať aj vykračovanie. Predstavte si dve misky váh, na ktoré ukladáte fazule. Ak budete ukladať fazule neustále len na jednu misku, tak preváži. A to sa nám môže stať s akýmikoľvek cvikmi, ak nevenujeme pozornosť aj druhej strane váhy. Možno ste zažili koňa, ktorý nechcel odlepiť nohy z podložky? Alebo koňa, ktorý naklusával pri každom vašom pohybe pretože tomu ste sa intenzívne venovali a zabudli pritom na všetko ostatné?  

Keď si premietneme tento princíp na situáciu s lekciami a voľným časom, je to celkom jasné. V lekcii kopec odmien, mimo lekciu - nuda.  Lekciu ukončíme a tým pádom koňa odrežeme od možnosti získať to, čo chce. Chceme, aby nás nechal na pokoji, ale to nikdy neodmeňujeme. Čo je logické, lebo nemáme lekciu, chceme v tom mať jasno my aj on. Ale  tým pádom sú fazule neustále len na jednej strane váh. A tá druhá ostáva zúfalo prázdna. Jeden zo spôsobov je, spraviť z času mimo lekcie tiež posilňujúcu situáciu - a pridať tak na druhú misku váh a vyrovnať tú nerovnováhu ktorá vzniká medzi lekciou a časom mimo nej.  A tak získava hodnotu nielen lekcia a mentálne nastavenie "makám", ale aj čas kedy je kôň sám sebou a so sebou. Má to množstvo pozitívnych vedľajších efektov ako napr. že nebude na nás tak fixovaný a začne sa viac zaujímať o prostredie okolo. Ako na to v praxi rozoberiem v ďalšom článku. 

Kôň scitlivie na našu prítomnosť

Keď sú váhy prevážené na jednu stranu, kôň tej strane venuje oveľa väčšiu pozornosť, má pre neho väčšiu hodnotu. A vďaka tomu bude ešte citlivejšie reagovať na všetky signály (mnohé si my neuvedomujeme, že vysielame a opakujeme, takže vitaj, sebauvedomovanie), ktoré vedú k tomu, že začneme lekciu. Kôň je majster čítania našich pohybov a rituálov/stereotypov, ktorých si vôbec nie sme vedomí. A potom sa čudujeme, že len čo nás zočí, tak ide za nami a pýta si lekciu.  Nehovorím, že je zle, keď nás privíta a ide s nami. Ide o to, aký my z toho máme pocit. Či sa k nám proste vo výbehu pridruží a je príjemným spoločníkom, alebo cítime tlak, že by sme ho mali odmeňovať  lebo sa bojíme, že sa jeho prejavy budú zosilňovať- cesta do peklíčka, mimochodom.

Ide o to, že v tej situácii, pri tom pohybe, s tými vecami okolo atď sa niekedy zopakovalo, že sme mu dali žrádlo/začali lekciu - nevedomky. A keď dáme žrádlo tak nielenže posilníme to, čo práve kôň robí, ale on citlivejšie a citlivejšie číta signály v prostredí a teda začne veci predbiehať a  tým aj sled udalostí, ktoré bude vnímať ako budúci začiatok lekcie bude dlhší a dlhší, čiže bude očakávať začiatok skôr. Nie keď sa postavíte vedľa neho, ale dávno predtým, keď sa mihnete v okolí v určitom čase a kontexte s pamlskovaníkom na boku. Lebo na základe skúsenosti zistil, že na konci celého toho vášho reťazca správania sa ocitnete na jeho boku a budete ho kŕmiť za manners. 

Zároveň sa učí, že keď sa niečo párkrát zopakovalo, tak nabudúce to bude očakávať. A keď v očakávaní príde do rovnakej situácie a začne robiť, čo občas funguje / nepravidelný rozvrh/ ale ono to zrazu nefunguje - nezačneme lekciu , tak sa začne snažiť viac a viac. Začne vyhasínať. A keď to v tomto momente opäť posilníme, tak to bude už len horšie. Jednak si zaradí správania, ktoré možno nie sú úplne príjemné, do vyhasínacieho repertoára do budúcna - a za druhé, dostávame sa do začarovaného kruhu, lebo nabudúce sa bude snažiť ešte viac. Pamätáte? Čo posilňujeme, to sa zintenzívňuje. Alebo naopak. Čo sa zintenzívňuje, to sme určite posilnili - vedome či nevedome? 

Čistá jasná komunikácia nepadá z neba

Treba na nej cielene pracovať. Dôsledne. Vedome. Inak kôň dochádza k vlastným záverom. Bez toho či si to uvedomujeme, či nie. A keď si to neuvedomujeme, dochádza k záverom, ktoré my nechceme. On si myslí, že si my niečo myslíme, čo si vôbec nemyslíme a naopak. A tak vzniká frustrácia. Na oboch stranách hmlisto. Preto treba nastoliť jasný slovník a slová, ktoré budú mať vždy rovnaký význam. Privolanie na lekciu bude mať tiež jasný význam a kôň bude vedieť, že kým sa to čarovné "slovo" neobjaví, tak sa nemusí obťažovať. Ale opäť a stále - musíme si uvedomovať, čo robíme a aké to má dôsledky a či to, čo si myslíme, že robíme, kôň chápe tak, ako si myslíme. Chápete... Potrebuje sa naučiť, že musí začuť "čarovné slovíčko", lebo keď ho nenaučíme čarovné slovíčko, ktoré hovorí, lekcia začína, tak sa  tým slovíčkom stáva naša prítomnosť, ktorá koňa zapne do výkonného módu. A tým pádom  očakáva odmenu a keď nebude prichádzať, to čo očakáva, tak pritvrdí...  Problém je, že my sme do neho vložili to očakávanie. 

To, že my cielene koňa neučíme reagovať na nejaké signály ako krok, stoj, neznamená, že on si nevytvára spojenia v hlave a nedochádza k tvorbe takýchto spojení -  určitý signál = určité správanie. Háčik je v tom, že my si to neuvedomujeme. A keď nerobíme veci vedome - v tomto prípade jasne vedome vždy rovnako koňa nezavoláme do lekcie, aby vedel odlíšiť, kedy sa trénuje a je v inom mentálnom nastavení a kedy nie - tak on si tie signály nájde sám. Nevedomým začínaním lekcie v rôznych situáciách len tak z brucha sa stávame signálom o začiatku lekcie MY. A to je veľká súčasť problému, ktorý nazývam "kôň sa nevie vypnúť". 

Začiatok lekcie je POSILŇUJÚCI

S tým priamo súvisí to, že keď tú lekciu začneme, tak posilňujeme všetko, čo sa v tom čase odohráva a aj mentálne nastavenie koňa. Takže jedna vec je mať jasný signál na začiatok lekcie, ale rovnako dôležitá je otázka, KEDY tú lekciu začíname. Začínať lekciu, keď ju kôň očakáva a už je napätý a ponúka nám zbesilo rôzne správania či v lepšom prípade manners, ale napäto a hlavne, vy ste vlastne tú lekciu ani nechceli, vy ste chceli ísť len vyydať výbeh, ale je vám koňa ľúto ako sa snaží, tak mu robíte medvediu službu. Učíte ho, že keď vás otravuje, vy dáte signál na začiatok lekcie. A ste tam kde ste boli a nechceli byť...

Rovnováha na druhú 

Nielen posilňovať keď je kôň sám so sebou, ale aj spoločne s ním vôbec nič nerobiť. Hýbať sa okolo neho, robiť iné činnosti, byť len tak spolu. Keď sa každý raz keď sa objavím bude konať lekcia, tak je pochopiteľné, že ju kôň čaká. Keď sa ale objavím 20krát a jedenkrát z toho bude lekcia, tak bude očakávanie značne nižšie.  Keď k tomu pridáte veľmi jasný signál o lekcii, tak si môže kôň žiť spokjoný konský život bez potreby vás špehovať, lebo vie, že situáciu má pod kontrolou. Že ho do lekcie veľmi jasne zavoláte, keď si on v kľude žije svoju vlastnú realitu. Ako na to? 

Cesta von z kruhu 

Nechcem vás tu držať ďalšiu pol hodinu. Nechajte si to uložiť v hlave, pospájajte si súvislosti, ak niečomu nerozumiete, napíšte mi mail či správu. Ale zhruba toto je cesta z kruhu von a pozriem sa na ňu detailne aj s video matrošmi v ďalšom článku: 

• Poskytnite koňovi viac možností s rovnakou hodnotou či vyššou - napr. hodnota pauzy bude vyššia či rovnaká  ako hodnota lekcie 

• Užívajte si s koňom čas aj inak než len s pamlskami a jednosmernou zábavou a lá tréning

• Zaveďte jasné signály - začiatok/koniec lekcie, aby signálom k lekcii nebola vaša číro číra prítomnosť s pamlskovníkom na zadku

• Robte vedomé rozhodnutia  -  napr. vyberať momenty, kedy koňa zavoláme do lekcie 

• Všímajte si k akým záverom došiel kôň a vyjasniť tieto komunikačné signály - napr. ak sa k nemu postavím bokom s kapsičkou na sebe, on to chápe, že cvičíme? ako to vieme, ako to chápe? že nám začna čosi ponúkať či po chvíli sa dotýkať čumákom ruky či kapsičky...

• Buďte dôsledný v nastavených hraniciach - keď raz mám určený signál o začiatku lekcie, tak sa ho držať a nevymäknúť, lebo koníček sa na mňa pekne pozrel aj keď som vlastne nechcela dať signál - tam to totižto všetko začína. Ono to nevadí, keď si to človek uvedomuje a deje sa to s jeho plným vedomím toho, na čo si dávať pozor v budúcnosti a ako sa to celé vyvíja v čase. Proste vedome to vezmem. 
  
   

K tomuto všetkému potrebujete jednu dôležitú ingredienciu. Všímavosť. Uvedomovanie si vlastného tela a následných reakcií koňa a zase seba a koňa.  Donekonečna.  Uvedomovanie si súvislostí medzi tým, čo robíte a čo robí kôň a čo vy spravíte následne na to. Moment od momentu. Vedomé rozhodnutia na základe chápania ako to celé funguje. A následného  všímania si, ako tieto procesy prebiehajú. V každom momente, ktorý s koňom trávite s pamlskami. To je ten veľký rozdiel medzi pozitívkou a fungovaním bez pamlskov. Kôň totižto začne dávať veľký pozor a robiť závery. A pokiaľ si neuvedomujeme súvislosti, zrazu sa dejú veci, ktoré nám nedávajú zmysel. Ale to nevadí. Je to proces v ktorom zrazu uvidíte, že v každom momente komunikujete a vysielate signály na ktoré kôň následne reaguje. Alebo nereaguje. To už si viete potom spraviť podľa seba. Čo chcete, aby malo neutrálnu hodnotu a čo chcete, aby malo nejaký význam. Uvedomujte si, že váš pohľad smerom ku koňovi, váš pohyb smerom k nemu, vaše špecifické pohyby pred lekciou či vaša pozícia môžu koňovi hovoriť, že idete na vec. Tá komunikácia tam neustále prebieha a je na vás, aký slovník si s koňom zvolíte.