Vždy som snívala o práci s koňmi vo voľnosti. Kedy koňa  všetko, čo potrebujem, v tej voľnosti dokážem naučiť a vysvetliť mu moje predstavy. Nemyslím voľnosť, ktorá prichádza potom, ako sa veci nadrilujú na vodítku, ohlávke, kruhovke, zubadle... Voľnosť hneď od prvého kontaktu až po naučenie všetkého, čo chcem, aby môj kôň vedel.

 Od týchto prvotných predstáv, ktoré som považovala za nemožné, ubehlo veľa vody. Dnes viem, že možné to je. Ale tiež viem, že učenie vo voľnosti neznamená, že kôň je spokojný a že má na výber, že má kontrolu. Viem,  že voľnosť nemusí nutne znamenať, že to bude príjemný proces pre koňa. Dokonca ani prítomnosť pamlskov to nezaručuje.

To, že mám plnú kapsu pamlskov a kôň pricvála len čo ma začmuchá, nemusí znamenať, že môj tréning je pre neho príjemným prínosom.  

 
V nasledujúcich blogoch chcem s vami pozdieľať pár vhľadov o mojom vnímaní pozitívky a rozobrať na drobnejšie veci, ktoré sa síce zvyknú robiť ale s ktorými nie som stotožnená. A z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je fajn vedieť kam pravdepodobne smerujeme, ak zanedbáme určité veci. 

Áno, nie je pozitívka ako pozitívka. Každý pozitívkár má svoje priority, na základe ktorých sa vedome rozhoduje. Ja vás chcem oboznámiť s tými mojimi. 

Možnosť voľby? 

Pozitívkári to často zdôrazňujú. Ich kone chcú ísť niečo robiť. Dobrovoľne. Je to ich rozhodnutie. Naozaj? Prečo sú potom takéto rozhodnutia častokrát sprevádzané nepríjemnými výrazmi a prejavmi v správaní? Prečo bývajú kone často nervózne a napäté? Prečo im občas robí problém rešpektovať, že sme skončili tréning?

Často to súvisí s mnohými faktormi ako nejasná komunikácia, nízka kontrola nad prostredím, nepredvídateľnosť v správaní človeka, hodnota odmeny... Dnes sa ale povenujem len jednému faktoru - možnosti voľby. 

 Za tie roky, čo sledujem R plus scénu sa veľa zmenilo. Len pred cca 3 rokmi sa ešte nerozprávalo o rôznych hodnotách odmeny napr., ktoré s možnosťou voľby súvisia. Pred 7 rokmi, keď bol u nás kurz s Hannah Weston z UK ešte nikto nepoužíval rezanku ako odmenu. Nedávali sme seno aby mal kôň v pauze do čoho zahryznúť. Opustili sme jazdiareň. Na ktorej ostal bez žrádla. V lepšom prípade tam bola udupaná tráva. A keď sme išli dať lekciu, prišli sme zase ku koňovi. Ako jediný zdroj žrádla. Ako prvé sme učili napodmieňovanie markeru. Dali lekciu. Ukončili a kôň ostal zase naprázdno.

Aká je to možnosť voľby keď sa môže rozhodnúť medzi ničím a niečím špeciálnym? 

Dnes by som taký prístup považovala za extrém. Pri zvierati, ktoré je zvyknuté mať stále čosi pod zub mi to nepríde fér. Na druhú stranu, aj keď dám seno na jazdiareň a v lekcii používam len rezanku, stačí to? Záleží. Už to, že rezanka je niečo bežne nedostupné jej dodáva extra hodnotu. A pre niektoré kone stále príliš vysokú. Ale to je na iný článok.

Tie odtiene môžu byť totižto rôzne, ale častokrát sú vo veľkej nerovnováhe, čo môže byť jednou z príčin napätia v koňovi. Zároveň to ponecháva veľmi malý až takmer žiadny priestor na chyby trénera. A keď sa človek učí novým trénerským zručnostiam, potrebuje ten priestor gigantický. Inak odíde od R plus ťukajúc si na čelo, že z jeho koňa sa stáva monster a že je to celé nejaké divné.  

Dnes je to už inak. Veci sa hýbu dopredu. Stále viac ľudí robí R plus a prináša nové vhľady. Testujeme a snažíme sa vychytať záležitosti, ktoré sa na škole pre trénerov zvierat učia roky. Avšak kone budú vždy špeciálne. Žijú s nami. Ale nie sú ako psy. Nemajú tú vnútornú potrebu vyhovieť. Naháňanie lopty ako odmena sa tiež veľmi využiť nedá. 

Ale vráťme sa k možnosti voľby. Aká je to možnosť voľby, keď má kôň seno na prídel, poprípade síce stále k dispozícii, ale od nás dostane, niečo, čo nikdy inokedy nedostáva? Častokrát niečo špeciálne ako jabko, mrkva, granule? Môžeme sa hrať na to, že veď on sa rozhodol prísť, je to jeho rozhodnutie. ALe v kontexte, kedy sme mali  niečo, čo má pre neho vysokú hodnotu a čo nenájde len tak bežne pohodené na zemi všade navôkol to nepovažujem za férové pole možností, z ktorých si môže vybrať. Všetkým nám je jasné, ako sa rozhodne.  Ľahko tak vytvoríme určitý vnútorný konflikt. Chceme od neho aby podával nejaký výkon či prekonával strach, ale možno sa mu až tak nechce. Ale máme niečo špeciálne, za čo sa prekoná. Ak sa prekonáva príliš či sa príliš snaží vyhovieť a pochopiť naše potreby, môže sa do jeho prejavu vnárať napätie. Keď k tomu pridáme nejasnú komunikáciu a nepredvídateľnosť - nízku kontrolu - a fakt, že človek začínajúci  s Rplus ešte nedokáže čítať koňa a netuší čo je vysoká frekvencia odmeňovania, tak máme zarobené na problém. 

Záleží od koňa, životných podmienok, odmien, zdravotného stavu koňa, jeho temperamentu, skúseností s ľuďmi, aký veľký tento problém bude. Možno nebude. Ak nebol, gratulujem. Avšak je možné, že ste si ho ešte nevšimli a nenápadne rastie. 

 

Ako inak? 

Nastavte situáciu tak, aby ste neboli zdrojom. Aby sa kôň nefixoval na vás. Ale aby mal čosi špeciálne vo vašej prítomnosti. A nie, nebudete mu to dávať z ruky. Zatiaľ. 

Rozhádžte odmeny po zemi predtým, než prídete do tréningového priestoru s koňom. Ak je to miesto s trávou, ideál. Pripravte kôpky sena od seba rôzne vzdialené a pohádžte odmeny do nich.  Rôznej hodnoty.

Priveďte koňa a ukážte mu, čo kde je. Volajte ho od kôpky ku kôpke a ukážte mu prstom na zem. Keď nebude chápať, tak sa zohnite a ukážte mu priamo na zemi, aké poklady tam sú ukryté. Ak to koňovi nejde, použite väčšie kusy. Časom sa naučí vyňuchať a pozbierať aj omrvinky. 

Môžete byť pri ňom, chodiť s ním, volať ho od kôpky ku kôpke. A môžete len tak sedieť a čítať knihu. A počkať, kým sa zabaví a sledovať, čo sa bude diať. Príde k vám oddychovať? Bude žrať seno pri vás? Bude chcieť škrabkať, keď oddychuje? Či keď k nemu prídete, radšej poodstúpi či odíde úplne? Všímajte si ako sa mení rýchlosť jeho žutia. Ako sa mení jeho výraz. Jeho celková energia. Kedy sa zvýši, kedy zníži. 

Môžete mať odmeny aj so sebou a keď vám kôň nevenuje pozornosť, pripravte si odmeny do ruky. Keď si chrúme seno, hoďte mu na zem. On si všimne, že to ide od vás, bude vás chcieť preskúmať, dajte mu ovoňať ruky, ak bude doterný, otočte sa chrbtom, či odíďte za ohradu, ak treba. Ale keď kôň s R plus takto začína, tak to nebude treba. Už to, že sa otočíte chrbtom je pre neho jasný signál, že nekomunikujete. Vždy keď k vám príde ňuchať, či niečo nedostane z ruky, len mu ich nechajte ovoňať a on sa rýchlejšie a rýchlejšie vráti k hľadaniu na zemi. A  keď hľadá či žerie seno, môžete mu hodiť na zem ďalšie odmeny. Alebo aj nie. 

Všímajte si, či nevytvárate určitý vzorec správania. Napr. že kôň k vám príde, oňuchá ruky, odíde a vy mu hodíte na zem. Hádžte  nepredvídateľne a nezávisle od nejakej akcie. Jediné, čo si sledujte je, aby si robil svoje. A pokojne. 

Je fajn zabudnúť na učenie správaní ako prvú vec čo s koňom robiť. Zabudnúť na nejaký kliker a jeho napodmieňovanie. Veľmi dobre si uvedomiť, že každým kusom žrádla dochádza k tvorbe nejakej asociácie. A ja chcem, aby tie prvé asociácie s tréningom boli pohodové. Boli nastavené tak, že kôň má k dispozícii lepšie žrádlo aj inde a nie som ja jediným zdrojom a že za toto žrádlo nemusí mentálne bojovať a snažiť sa do vývrtky. Že to žrádlo takpovediac padá z neba. Kedykoľvek keď si kôň spokojne chrúme seno. Keď sme pri ňom. Jednoducho, prvá vec, čo chcem, aby budúci pozitívkový kôň spoznal je, že žrádla - aj toho špeciálneho - je navôkol dostatok keď sa človek motá okolo. A jediné čo stačí je prísť tam, kam ho človek zavolá - tam niekde bude žrádlo ležať na zemi  - a žrať seno - vtedy môže žrádlo padnúť z neba. 

Tiež si môžete doniesť plné vedro rezkov či namočených senných granul a koňa len kŕmiť z ruky jedno sústo za druhým priamo z vedra. 

Neučiť ako prvé párovanie s klikrom. To je to najmenej podstatné v celom procese prechodu na využívanie pamlskov. Najdôležitejšie je nastavenie správnej asociácie s človekom a odmenami. Je to nová situácia pre koňa, kedy sú v hre odmeny a v takom množstve. A keď prvá vec, čo zažije je kliker a pocit nedostatku, tak budeme mať čo opravovať neskôr. 

Ak už ste v stave, že musíte opravovať, nezúfajte. Môžete sa vrátiť k tomuto cvičeniu a upratať emócie na správne miesto oveľa ľahšie. 

ČO sa tým kôň učí? Je toto vôbec tréning? 

Samozrejme! Vždy keď je v hre žrádlo, kôň sa niečo učí. Nemusí sa pritom mentálne zapotiť a vyhľadávať kliknutia. Práve naopak. Keď sa pozriete na prirodzený mentálny stav koní, tak stále hľadajú najlepšie sústo, ale nie su pritom pretočený. Idú si od trsu trávy k ďalšiemu v pohodičke a v kľude, častokrát bok po boku, hlava pri hlave. Naučia sa, že v určitý čas roka pod určitým stromom nájdu jablká. Alebo na určitých kríkoch šípky. To všetko sa deje pre naše oči nepozorovane. Kontinuálne. Mimochodom. A takto mimochodom sa učí aj v tomto prípade. A čo konkrétne? 

- vytvoria sa tie správne prvé asociácie s tréningom s odmenami, pohodové - platí, že nielen prvý dojem vyhráva, ale a prvá asociácia vyhráva

- naučíme ho, že stačí byť sám sebou a nefixovať sa na nás a na činnosti a bude vždy čo do huby 

- keď raz začneme s lekciami a kôň nebude rozumieť naším požiadavkám, môže skloniť hlavu k zemi a hľadať na zemi namiesto prepadu do frustráce z extrémnej snahy vytriasť z nás, ako jediného zdroja, svoje zaslúžené pamlsky

- vzniká asociácia, že držať sa v okolí človeka je fasa a vyplatí sa to a to bez vedľajších účinkov na našom vzťahu - šacovanie, vynucovanie si pozornosti, prenasledovanie po konci lekcie

- učí sa byť samostatný a nezávislý na nás a našich požiadavkách - áno, paradoxne, pozitívkárske kone bývajú často neutonómne, lebo čakajú spätnú väzbu od človeka, na ktorého sa občas až nezdravo fixujú

- učí sa budúci signál o konci lekcie, kedy budeme odmeny hádzať na zem 

- učí sa privolanie, keď ho zavoláte k novej kôpke so skrytými odmenami

- zlepšuje zapájanie svojho čuchu, čo je mentálne ukľudňujúce a zároveň obohacuje jeho denný stereotyp 

- posilňujú sa pohodové emócie aj v prípade vyššej hodnoty, pretože jabká padajú na zem, keď kôň žerie seno či sa pasie - nerobí nič špeciálne

- učí sa znížiť svoju energiu po jej nabudení - keď hodíme na zem jabká, ak ich má kôň rád, tak uvidíte, že začne byť akčnejší vo svojom hľadaní a ťažšie sa mu bude vracať k senu, začne viac rozmýšľať odkiaľ sa to jabko vzalo. Keď ho budeme hádzať vždy len vtedy, keď si chrúme seno, tak sa naučí sa rýchlejši skľudniť a ísť k senu/tráve

- učí sa ľahšie sa prepnúť do pasúceho sa módu 

- učí sa význam nového signálu - nič ti nedám, keď mu ukážete voľné dlane ako odpoveď na jeho otázku smerom k vám, či niečo nemáte 

- keď s koňom kráčate od kôpky ku kôpke, zvyká si na vašu vodiaciu pozíciu a staviate základy vodeniu - učí sa, že ísť s vami je výhodné