Najnudnejšie "jazdecké" video
Každú jar ma to chytí a potom cez leto zase opustí. A takto si ja "prijazďujem" kone už niekoľko rokov. Túto jar teda pokračujem v tradícií.
Zatiaľ sa hrám s Dgee, ktorá sa vie pristavovať k schodíkom, vie vykročiť a zastaviť na slovný povel aj na oťaž a vie ísť doprava doľava. Toť vsio. K dlhším vzdialenostiam než 10-20m sme sa ešte nedopracovali a tak to zase beriem tak povediac od začiatku, ale za to z rýchlika. Len aby sa tie veci, ktoré si síce pamätá, uložili a našla v nich pohodu a istotu.
Na R+ prijazďovaní mi vždy vadilo kŕmenie zo sedla. Mám problém sa a pozerať na kone mladé, čerstvo obsadnuté či aj staršie reobsadnuté, ktoré ešte nevedia R+ fungovať zo sedla, ako sa krútia, naťahujú za odmenou či ako každý pohyb človeka riešia tým, že sa prehnú v chrbte a vyvalia oko smerom dozadu s otázkou, či ide odmena či čo sa vlastne deje. Nehovoriac o tom, že keď na tom koni sedím ja, tak to aj mňa vyhadzuje z rovnováhy a následne tým ešte viac vyhadzujem z rovnováhy Dgee, ktorú to potom ešte ďalej deptá psychicky - u nej sa každé fyzické rozhodenie v momente niekoľkonásobne premietne do psychického rozkladu. Pár takýchto kŕmení a má toho dosť a nechce sa jej ani pristúpiť k schodíkom.
Preto som si tento rok vymyslela vychytávku vďaka ktorej si zabezpečím pohodičku. Lebo tá je v začiatkoch základná. Postupne si potom tú pohodičku budem búrať aj normálnym odmeňovaním zo sedla, ale s ideou, že viem, kde tú pohodu mám hľadať keď sa veci rozsypú úplne.
V praxi to vyzerá tak, že namiesto targetov si koňa navigujem od vedra k vedru do ktorého hádžem odmeny. Zatiaľ mám pocit, že to funguje skvele. Trik je v tom nemať vedrá úplne na zemi, lebo na "jazdiarni" ako je tá naša - dole kopcom, je veľmi nepohodlné sedieť na koni, ktorý žerie z vedra celý smerom dole. Preto som si vedrá dala do vyššej polohy a je to uno tuti fruti.
Cieľom je, aby Dgee chodila od vedra k vedru a popritom si zvykala na moju záťaž. Pomedzi to ju občas začnem korigovať aj mojimi pomôckami, aby ma vnímala, ale momentálne je pre mňa určujúce to, aby nebola na mňa až tak zameraná. Aby si išla svojím tempom a zároveň mala jasný cieľ a nesústredila sa tak urpuntne na to, čo ja od nej na tom chrbte budem chcieť a čo má robiť. V podstate si tým nahrádzam druhú osobu, ktorá by koňa viedla a on si mohol svojim tempom zvyknúť na záťaž na chrbte.
Druhá vec je, že si tými vedrami Dgee ukotvím v priestore a keď si chcem posilniť to, aby sa skľudnila a len stála, tak do vedra hádžem jednu odmenu za druhou. Ona má totižto tendenciu sa hnať dopredu a stratiť kontakt so mnou aj so sebou. Keď si len tak žerie odmeny z vedra, tak sa tým pekne ukľudní. A keď sa tak stane, môžem ju požiadať o vykročenie k ďalšiemu vedru.
Pozor. Nebude to fungovať len tak bez prípravy. Keby to bol kôň, ktorý vôbec nepozná žiadne signály, tak by som postupovala inak. V čom ale vidím veľkú pomoc je napr. aj vedro pri schodíkoch na nasadanie. Odmeny hádžem priamo do neho. Kôň sa tak nevrtí ako žížala, len si v klídku stojí, chrúme a ja bez nejakej veľkej zmeny pozície môžem pokračovať v hádzaní odmien aj po nasadnutí.
Video je síce strašná nuda - celkovo nám trvalo prejsť tento kruh 4 minúty. Prvé dve minúty po nasadnutí len kŕmim, to na videu nie je. Chcem, aby sa naučila po nasadnutí stáť a nie sa vrhať hneď vpred, lebo má k tomu veľmi silné sklony.
Zaujímavé je, ako som s ňou pri poslednom vedre stratila kontakt, prestala ma vnímať a šinula si to priamo k nástupišťu, teda v tomto prípade, výstupišťu :D. Na základe jedného razu neviem povedať, či je to tým, že si vedro vedľa pod nosom nevšimla, či chcela, aby som zliezla čo najskôr. To sa ukáže časom. Bolo by ale dobré nabudúce predísť tomu, že sa odpojí a ukončiť to predtým. Rozmýšľam, že to celé uľahčím tým, že si dám vedrá za sebou po rovnej čiare a hlavne na rovnej časti jazdiarne. Uvidím nasledujúce lekcie, ako sa to bude vyvíjať a ako sa ona bude tváriť. BUdem si musieť dať veľký pozor na to, aby som nestratila balans v tom, že so mnou stratí kontakt úplne a bude riešiť len vedrá. Ako vždy, základ je udržať rovnováhu medzi správaniami, ktoré posilňujem. A všímnúť si dostatočne skoro, keď sa mi váha začne preklápať na opačnú stranu :D.
Zatiaľ sa hrám s Dgee, ktorá sa vie pristavovať k schodíkom, vie vykročiť a zastaviť na slovný povel aj na oťaž a vie ísť doprava doľava. Toť vsio. K dlhším vzdialenostiam než 10-20m sme sa ešte nedopracovali a tak to zase beriem tak povediac od začiatku, ale za to z rýchlika. Len aby sa tie veci, ktoré si síce pamätá, uložili a našla v nich pohodu a istotu.
Na R+ prijazďovaní mi vždy vadilo kŕmenie zo sedla. Mám problém sa a pozerať na kone mladé, čerstvo obsadnuté či aj staršie reobsadnuté, ktoré ešte nevedia R+ fungovať zo sedla, ako sa krútia, naťahujú za odmenou či ako každý pohyb človeka riešia tým, že sa prehnú v chrbte a vyvalia oko smerom dozadu s otázkou, či ide odmena či čo sa vlastne deje. Nehovoriac o tom, že keď na tom koni sedím ja, tak to aj mňa vyhadzuje z rovnováhy a následne tým ešte viac vyhadzujem z rovnováhy Dgee, ktorú to potom ešte ďalej deptá psychicky - u nej sa každé fyzické rozhodenie v momente niekoľkonásobne premietne do psychického rozkladu. Pár takýchto kŕmení a má toho dosť a nechce sa jej ani pristúpiť k schodíkom.
Preto som si tento rok vymyslela vychytávku vďaka ktorej si zabezpečím pohodičku. Lebo tá je v začiatkoch základná. Postupne si potom tú pohodičku budem búrať aj normálnym odmeňovaním zo sedla, ale s ideou, že viem, kde tú pohodu mám hľadať keď sa veci rozsypú úplne.
V praxi to vyzerá tak, že namiesto targetov si koňa navigujem od vedra k vedru do ktorého hádžem odmeny. Zatiaľ mám pocit, že to funguje skvele. Trik je v tom nemať vedrá úplne na zemi, lebo na "jazdiarni" ako je tá naša - dole kopcom, je veľmi nepohodlné sedieť na koni, ktorý žerie z vedra celý smerom dole. Preto som si vedrá dala do vyššej polohy a je to uno tuti fruti.
Cieľom je, aby Dgee chodila od vedra k vedru a popritom si zvykala na moju záťaž. Pomedzi to ju občas začnem korigovať aj mojimi pomôckami, aby ma vnímala, ale momentálne je pre mňa určujúce to, aby nebola na mňa až tak zameraná. Aby si išla svojím tempom a zároveň mala jasný cieľ a nesústredila sa tak urpuntne na to, čo ja od nej na tom chrbte budem chcieť a čo má robiť. V podstate si tým nahrádzam druhú osobu, ktorá by koňa viedla a on si mohol svojim tempom zvyknúť na záťaž na chrbte.
Druhá vec je, že si tými vedrami Dgee ukotvím v priestore a keď si chcem posilniť to, aby sa skľudnila a len stála, tak do vedra hádžem jednu odmenu za druhou. Ona má totižto tendenciu sa hnať dopredu a stratiť kontakt so mnou aj so sebou. Keď si len tak žerie odmeny z vedra, tak sa tým pekne ukľudní. A keď sa tak stane, môžem ju požiadať o vykročenie k ďalšiemu vedru.
Pozor. Nebude to fungovať len tak bez prípravy. Keby to bol kôň, ktorý vôbec nepozná žiadne signály, tak by som postupovala inak. V čom ale vidím veľkú pomoc je napr. aj vedro pri schodíkoch na nasadanie. Odmeny hádžem priamo do neho. Kôň sa tak nevrtí ako žížala, len si v klídku stojí, chrúme a ja bez nejakej veľkej zmeny pozície môžem pokračovať v hádzaní odmien aj po nasadnutí.
Video je síce strašná nuda - celkovo nám trvalo prejsť tento kruh 4 minúty. Prvé dve minúty po nasadnutí len kŕmim, to na videu nie je. Chcem, aby sa naučila po nasadnutí stáť a nie sa vrhať hneď vpred, lebo má k tomu veľmi silné sklony.
Zaujímavé je, ako som s ňou pri poslednom vedre stratila kontakt, prestala ma vnímať a šinula si to priamo k nástupišťu, teda v tomto prípade, výstupišťu :D. Na základe jedného razu neviem povedať, či je to tým, že si vedro vedľa pod nosom nevšimla, či chcela, aby som zliezla čo najskôr. To sa ukáže časom. Bolo by ale dobré nabudúce predísť tomu, že sa odpojí a ukončiť to predtým. Rozmýšľam, že to celé uľahčím tým, že si dám vedrá za sebou po rovnej čiare a hlavne na rovnej časti jazdiarne. Uvidím nasledujúce lekcie, ako sa to bude vyvíjať a ako sa ona bude tváriť. BUdem si musieť dať veľký pozor na to, aby som nestratila balans v tom, že so mnou stratí kontakt úplne a bude riešiť len vedrá. Ako vždy, základ je udržať rovnováhu medzi správaniami, ktoré posilňujem. A všímnúť si dostatočne skoro, keď sa mi váha začne preklápať na opačnú stranu :D.
