Pocit nespokojnosti mnohých pozitívkárov stúpa priamo úmerne s výškou jarného trávneho porastu. Stáva sa, že kone stratia o svojich trénerov záujem. Koňovi aj trénerovi sa zahmlí pred očami. Koňovi od radosti, že si naďžgá do gágora poriadny šťavnatý žvanec. A majiteľovi od smútku, že kôň na neho z vysoka prdí a človeku sa rúca celý svet na ktorý si zvykol v zime. 

Okrem toho sa objavuje aj opačný extrémny úkaz. Kôň ani na tráve nenájde svoj pokoj a stále otravuje s tréningom. Riešenie tejto časti problému načrtnem len okrajovo. A vlastne vo videu neplánovane viac než som chcela.

Je tráva skutočne taký postrach a ničiteľ tréningu? Ako ju môžeme využiť vo svoj prospech? Čo nás môže tréning na tráve naučiť? 

V mnohých prípadoh je práve tráva veľkým pomocníkom. Hlavne pri premotivovaných koňoch ju môžeme pekne využiť na vysvetlenie začiatku a konca lekcie.  Mnohé premotivované kone nás práve na tráve nechajú vydýchnuť. A mnohé nie, haha. Ak by som mala nového koňa, ktorého chcem zasvätiť do tajov pozitívky, určite by som s ním začala pracovať na tráve. Tráva je v tomto prípade luxusný pomocník.

Tréning na tráve nám ukáže napr. to, ako si kôň tréning užíva, čiže či to robí len pre žrádlo alebo ho tréning s nami baví a má funkciu contrafreeloadingu. Ak ho tréning s nami až tak nebaví a vníma naše požiadavky ako nátlak, teda že chceme od neho príliš veľa a spraví to, lebo to je spôsob ako sa dostať k žrádlu, tak na tráve sa nám mnoho vecí zosype. To samozrejme až za predpokladu, že sme ho nechali naplniť si svoju aktuálnu potrebu tých cca 30 minút. 

Práca na tráve od nás vyžaduje tiež prispôsobiť sa situácii a nechcieť od koňa z fleku to, čo zvláda na jazdiarni. Keď na jazdiarni na zavolanie bez váhania príde z 20m, tak nemôžem čakať, že sa to isté stane na tráve. Musím ho požiadať o to, na čo viem, že zareaguje. A keď zareaguje, musím vedieť odhadnúť, či si udržím jeho pozornosť dlhšie, alebo mu hneď dám signál o konci lekcie čiže signál k paseniu - ešte pred tým, než ho stratím a začne sa  pásť sám od seba. 

Toto býva najčastejší problém. Ľudia stratia kontakt s koňom. O niečo ho požiadajú. Kôň vyhovie. Vzápätí na neho vytasia ďalšiu požiadavku, častokrát príliš náročnú pre dané podmienky - kôň na tráve nebude mať motiváciu ju splniť a tak sa koníček začne pásť. Človek si povie, dobre, veď má slobodnú voľbu. To je síce fajn, ale nesmieme zabúdať, že tým sa tiež učí. A učí sa niečo, čo hrá proti nám.  Učí sa, že keď nevyhovie, tak sa odmení sám a že vlastne naše signály nie sú k ničomu. Keď sa to stane raz, je to ok. Treba si len dať pozor na to, aby sa z toho nestalo pravidlo. Brať to ako informáciu o tom, že potrebujem zmeniť svoje požiadavky.

Preto, asi najdôležitejšími zručnosťami pri práci na tráve sú:

- vydržať, nech sa kôň napasie a naplní si potrebu 

- žiadať od neho len toľko, koľko zvládne a pri čom  viem, že sa neodpojí 

- keď predpokladám, že ho stratím tak ho predbehnem v reakcii a signál na pasenie príde odomňa

- hrám sa s kritériami - mojimi požiadavkami - tak, aby som bol úspešný

- zabudnem na chvíľu na tie všetky coolové veci, čo už ovládame na jazdiarni a vrátime sa do škôlky

Pri práci na tráve sa nebojte testovať rôzne odmeny a kľudne aj tú najvyššiu. Tráva jej bude robiť takú konkurenciu, že sa môže ľahko stať, že najvyššia hodnota sa dostane pod bod mrazu.

Čo všetko vplýva na to ako ľahko sa s koňom na tráve trénuje?

 Skúsenosti ľudí s tréningom na tráve môžu byť rôzne. Vplýva na to niekoľko faktorov.  Jednou skupinou sú vyslovene tréningové záležitosti, ktoré som načrtla vyššie. Druhou skupinou sú ale už otázky menežmentu a zdravotných komplikácií. 

Mnoho koní musí žiť v obmedzenom móde s náhubkami či absolútne obmedzeným prístupom na trávu a zároveň sú kŕmené senom na prídel, ktoré sa skôr podobá slame a nesmú zožrať ani o kilo naviac. Takéto kone bývajú z pochopiteľných dôvodov nenažrané a pre trávu by spravili čokoľvek. Vnímam to ako obrovskú prekážku, pretože u týchto koní si nemôžeme dovoliť čakať, kým sa nasýtia. Je dosť  možné, že sa nedočkáme a zároveň tým ohrozujeme ich zdravie. 

Tieto kone často trpia hormonálnymi dysreguláciami, ktoré spôsobujú pocit nenasýtenosti. Nemajú dno. S takouto skupinou koní bude cesta R plus oveľa náročnejšia a príprava tréningu na tráve by mala začať už pred rokom. Treba s nimi najskôr trénovať v jednoduchších podmienkach a postupne dvíhať náročnosť. Potrebujú si vytvoriť priam automatickú reakciu na to, že pôjdu s nami do tréningu. A k tomu okrem iného treba aj veľmi kvalitný tréning, aby to fungovalo. Aby mali históriu tréningu takú, že je to pre nich fakt zábava a nie náročná výzva. Nie je to nemožné, ale chce to odhodlanie a veľa času. Preto je na mieste usporiadať si priority a rozhodnúť sa, či nám to stojí za to, riešiť to čisto R plus cestou na úkor toho, že nič iné možno ani trénovať nebudeme. Ako na to na nečisto pozitívkársky môžem rozobrať niekedy v inom článku.